zdôvodnenie projektu
Stratégia "z farmy na stôl", ktorú navrhla Európska komisia v rámci Zelenej dohody pre Európu, plánuje iniciovať významné zmeny v poľnohospodárstve a zaviesť zmeny vo výrobe vedúce k celkovému udržateľnému a nízkouhlíkovému spôsobu hospodárenia. V navrhovanej stratégii vykonávania Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v období 2021 - 2027 sa navrhuje deväť cieľov, ktoré sa okrem iného zameriavajú na životaschopnosť a odolnosť poľnohospodárskych podnikov, konkurencieschopnosť, rovnováhu trhových síl v potravinovej vertikále, generačnú výmenu alebo živé vidiecke oblasti.
Hoci neexistuje jednotná definícia malého poľnohospodárskeho podniku, je nesporné, že ¾ poľnohospodárskych podnikov v EÚ boli charakterizované ako veľmi malé a majú prevažne samozásobiteľskú funkciu a malú produkciu. Až 77,6 % poľnohospodárskych podnikov hospodári na ploche menšej ako 10 ha. Malé farmy sú preto základom európskeho poľnohospodárstva a ich úloha a význam (vrátane sociálneho a environmentálneho) sa musia zdôrazniť. EÚ zároveň čelí výzvam starnutia obyvateľstva, migrácie do miest a problému medzigeneračnej výmeny v poľnohospodárstve. Iba 11 % manažérov poľnohospodárskych podnikov má menej ako 40 rokov. Zároveň klesá počet poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodárstvo je kapitálovo náročný sektor s relatívne vysokými prekážkami vstupu na trh. Udržateľnosť celej novej koncepcie poľnohospodárstva preto závisí od životaschopnosti malých rodinných fariem, ktoré budú odovzdané mladým poľnohospodárom.
Malé farmy nemôžu využívať rozvojovú stratégiu veľkých fariem kvôli časovej, administratívnej, kapitálovej a znalostnej náročnosti. Príležitosťou na úspešnú životaschopnosť a udržateľnosť je intenzívna výroba, ktorá vytvára vysokú pridanú hodnotu. To zvyčajne znamená výrobu výrobkov náročných na pracovnú silu a vopred spracovaných výrobkov. Prekážkou rozvoja je často nedostatok investičného kapitálu a ťažkosti pri vstupe na trh (konkrétne do obchodných reťazcov). Riešením je v tomto prípade spolupráca samotných poľnohospodárov, ako aj ostatných podnikov vo vertikále, s vedou a poradenstvom.
Žiaľ, v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Litve a na Slovensku je akýkoľvek typ spolupráce stále zdiskreditovaný socialistickými skúsenosťami a transformačnými neúspechmi. Dnešní mladí poľnohospodári a študenti poľnohospodárstva však už nemajú vlastné negatívne skúsenosti. Využívajú služby zdieľanej ekonomiky. V podmienkach, keď je štátna podpora vzniku akéhokoľvek druhu kooperácie obmedzená alebo nevhodne využívaná a úroveň kooperácie je nízka, je potrebné vytvoriť inovatívnu vedomostnú základňu, ktorá iniciuje spoločné aktivity mladých poľnohospodárov. Politické inovácie v rámci stratégie výrazne ovplyvnia situáciu mladých poľnohospodárov v malých poľnohospodárskych podnikoch.
Vzdelávanie študentov poľnohospodárstva a odborná príprava aktívnych mladých poľnohospodárov je nevyhnutným aspektom dlhodobej perspektívy poľnohospodárstva v kontexte nadchádzajúcich zmien. Je dôležité poukázať na problémy udržateľnosti malých poľnohospodárskych podnikov v súčasných ekonomických a sociálnych podmienkach, definovať slabé a kritické miesta, ktoré môžu celý proces v dlhodobom horizonte výrazne ovplyvniť, a podporovať aktivity, ktoré umožnia úspešné a dlhodobo životaschopné poľnohospodárstvo. V tejto súvislosti je cieľom navrhovaného projektu vytvoriť medzinárodne a obsahovo rôznorodý súbor výstupov pripravených v rámci medzinárodnej spolupráce, ktoré v kontexte novonavrhovanej stratégie pomôžu mladým poľnohospodárom v malých poľnohospodárskych podnikoch prispôsobiť sa novým podmienkam za predpokladu dlhodobej životaschopnosti, udržateľnosti poľnohospodárskych činností a zvýšenia pridanej hodnoty.